Madagaskar – ostrov s prezývkou „Laboratórium bohov“ – poznávací zájazd – recenzia hotelov/cestopis
Tento 4. najväčší ostrov sveta, ležiaci u juhovýchodného pobrežia Afriky, nie náhodou získal mnoho ľubozvučných prezývok, ako napríklad „Laboratórium bohov “, „Lemurie“, „Raj polodrahokamov“, „Ostrov prírodného bohatstva“ alebo podľa miestnych sprievodcov „Všetko v jednom“. Ostrov zaujal natoľko, že bol po ňom pomenovaný a nakrútený krásny animovaný film, ktorý iste mnoho z Vás videlo na plátnach kín či obrazovkách televízorov. I ja som tento film videla a súčasne čítala a počula mnoho celkom znepokojujúcich informácií o tom, že ľudskou činnosťou už mnoho prírodných krás z tohto ostrova nenávratne zmizlo a pravdepodobne ešte v blízkej budúcnosti zmizne. A tak som sa rozhodla navštíviť tento lákavý ostrov s unikátnou faunou i flórou čo najskôr – v máji 2008.
Madagaskar – niekoľko informácií úvodom
Tento veľký ostrov vznikol v dávnych dobách (uvádza sa pred 156 miliónmi rokov) odtrhnutím od Afriky a od tej doby sa na ňom vyvíjala fauna i flóra celkom izolovane, vďaka čomu sa na ňom objavilo mnoho druhov rastlín i zvierat, s ktorými sa nestretnete inde na svete. V mnohých knihách či internetových stránkach sa dočítate, že tých zvierat, ktoré nie sú inde na svete, nájdete na Madagaskare zhruba 80%. Žije tu veľké množstvo lemurov, uvádza sa asi 50 druhov, z nich najmenší je tzv. myší lemur (Microcebus myoxinus) a najväčší zo žijúcich lemurov - bieločierny Indri (Indri indri) s krátkym zakrpateným chvostom. Na Madagaskare tiež rastie viac než polovica druhov baobabov celého sveta a tiež vyše tisíc druhov orchideí. Ako sa fauna a flóra vyvíjali oddelene, tak i ľudia a kultúra sú veľmi odlišné od Afriky. V súčasnosti je Madagaskar osídlený približne 18 samostatnými etnickými skupinami. Povrch ostrova je tvorený centrálnou náhornou plošinou a nížinami na pobreží a dosť často býva vystavený tropickým cyklónom. Nevyhovujúce poľnohospodárske postupy, vedúce k odlesňovaniu, pôdnej erózii a dezertifikácii sú príčinou vzrastajúcich obáv o životné prostredie na ostrove.
Madagaskar patrí ku krajinám, v ktorých sa turistický ruch začal rozvíjať pomerne nedávno. A tak i existujúca infraštruktúra ešte nedosahuje tzv. medzinárodného štandardu, čo je viditeľné napríklad i na stave ciest. O to zaujímavejšie a nevšedné zážitky Vás tu môžu čakať. Na ostrov sme sa vydali na necelé 3 týždne v skupine 17 ľudí s tým, že sa pokúsime v maximálnej miere, napriek tomu však v kľude, zoznámiť sa so životom obyvateľov/Malgašov, zvierat a rastlinstva.
Madagaskar - dovolenka, katalóg zájazdov
Cestopis:
1. deň, 4. 5. 2008
Odleteli sme so spoločnosťou Air France o 7.15 z Prahy-Ruzyne do Paríža (pristátie o 9.05), kde sme prestúpili na ďalšie lietadlo, opäť spoločnosťou Air France. O 11 hodine (asi so 3/4hodinovým oneskorením) sme vzlietli a o 20.50 nášho času (tzn. 21.50 miestneho) sme pristáli na ostrove Madagaskar, v hlavnom meste Antananarivo (skrátene Tana). Celkovo teda trvala cesta približne 13,5 hodiny. Počas letu z Paríža do Tany sme dostali malú 50stránkovú turistickú brožúrku v anglickom a francúzskom jazyku, ktorej súčasťou bol aj formulár „Disembarkation and embarkation card“. Po jeho vyplnení, odovzdaní a zaplatení 57 EUR sme v Tane v príletovej hale v „Air and Border Police Department“ dostali vízum (pečiatka do pasu). Toto vrátane pasovej kontroly a vyzdvihnutia batožiny trvalo 1 hodinu a 40 minút. Letisko bolo plné Malgašov ponúkajúcich pomoc s batožinou a taxi do hotela. Bolo treba si dávať pozor na batožinu, pretože Malgaši boli naozaj veľmi aktívni a brali batožinu v snahe si privyrobiť za každú cenu. Pred letiskom už čakal objednaný mikrobus, ktorý nás v priebehu 10 minút priviezol i s batožinou do nášho prvého hotela - IC Hotel.
IC Hotel, Antananarivo-Ivato
Leží na okraji hlavného mesta. Pekný hotelík s vonkajším bazénom, 10x 2lôžková izba s balkónom, 1x väčší 4lôžkový apartmán s dvomi balkónmi a mini barom. Hotel sa pýši svojim typicky malgašským interiérom - drevené podlahy a nábytok z palissandru, doplnky a obrazy miestnej výroby. Izby bez klimatizácie, ale čisté a pekné, s TV a vlastným sociálnym zariadením (vaňa alebo sprcha, umývadlo, WC, fén, uterák a osuška, posteľná bielizeň z plátna). Recepcia, internet za poplatok, telefón, fax, práčovňa, jedáleň s barom. Jedlo európske alebo typicky malgašské. Na recepcii sme mali možnosť si vymeniť eurá za Ariary. Väčšina z nás menila 250-300 EUR. Mne osobne vystačilo 250 EUR (750 000 Ariary) na celý pobyt.
2. deň, 5. 5. 2008
Po servírovaných raňajkách (káva, čaj, jogurt, maslo, pečivo, banán) sme o 6 hodine vyrazili so všetkou batožinou mikrobusom na letisko a preleteli s miestnou leteckou spoločnosťou Air Madagascar z Tany (Antananariva) do mesta Morondava (1 hodina letu) na stredo - západnom pobreží ostrova, oblasti pestovania ryže a centra kmeňa Sakalava. Z letiska sme sa presunuli asi 4 km prenajatým mikrobusom do miesta ubytovania - Renala.
Hotel Renala, Nosy-Kely Morondava
Ubytovaní sme boli v priestranných a útulných drevených 2-3lôžkových chatkách/bungalovoch s jednoduchou individuálnou klimatizáciou (občas fungujúcou „na heslo“), vlastným WC, sprchou a umývadlom. K dispozícii TV, uterák a osuška, posteľná bielizeň, moskytiéry pri každej posteli. Zadný vchod chatiek s posedením (2 sklopné plátenné lehátka) smerom na rozsiahlu pláž s bielym pieskom. Celkom majú 13 bungalovov, ďalej ešte 2 štúdiá, čo sú už poschodové budovy so 4 klimatizovanými izbami. Súčasťou je pekná poschodová reštaurácia s barom, kde varia miestne špeciality. Areál s udržiavanou rozkvitnutou záhradou – kokosové palmy, kríky, všade pobiehajúce jašterice a gekoni. More čisté, ale vzhľadom k výraznému odlivu dosť plytké. Pláže priestranné, bez turistov, ale plné malých a občas i väčších krabov. Na raňajky podávali kávu, čaj, svetlé pečivo - bagety, maslo, syr alebo džem alebo omeletu so syrom. K obedu a na večeru si bolo možné z jedálneho lístku objednať čokoľvek – väčšinou morské špeciality alebo zebu steak (v podstate hovädzie mäso zo zebu, čo sú také kravy s hrbom), kuracie mäso či špagety. Hlavné chody sa cenovo pohybovali v prepočtu na naše v rozsahu od 50 do 140 Kč.
3. deň, 6. 5. 2008
Po raňajkách sme sa vydali do rybárskej dedinky Betania, oddelenej od tej, v ktorej sme boli ubytovaní, akýmsi morským priekopom, ktorý pri odlive bolo možné prejsť peši. My sme išli do dedinky v dobe prílivu, takže nás museli miestni „prievozníci“ previezť drevenou lodičkou/jednoduchým kanoe. Bolo to pre nás v podstate prvé väčšie stretnutie s chudobou Malgašov a s jednoduchosťou života rybárov, ktorých deti nás celú dobu sprevádzali, naťahovali ruky a chceli nejaký „gato/kado“ (darček). Tu sme sa po prvý raz „učili“, ako k týmto deťom pristupovať, ako im urobiť radosť a nespôsobiť medzi nimi roztržky tým, že darček dáme iba tým, na ktoré sa dostalo alebo tým priebojnejším, ktoré sa na nás viac „vrhali“. Nakoniec bolo najlepšie, a robievalo sa to v podstate pri každom našom ďalšom kontakte s malgašskými deťmi, že sme ich zobrali za ruku alebo do náručia (čo si mnohokrát vyžadovali sami), pohladkali ich alebo si s nimi zaspievali, zahrali nejakú časovo nenáročnú jednoduchú hru – ako napríklad naháňačku, šprint na 50 m po pláži a podobne. Deti boli viditeľne pobavené, oči im žiarili a boli vďačné za každú minútu, ktorú sme im venovali pozornosť. Čo ich tiež na všetkých miestach rozveselilo bolo to, že sa chceli fotiť a potom sa na sebe pozerať na displeji našich fotoaparátov. Niekedy bolo náročné ubrániť fotoaparát pred desiatkami špinavých ručičiek, obalených pieskom, ktoré sa chceli fotoaparátu dotknúť. Ale všade sme to zvládli, fotoaparáty uchránili pred zničením a odchádzali z dediniek akosi dojatí tým, čo sme tu s deťmi, ale i usmievavými dospelými Malgašmi prežili.
Popoludní sme navštívili svetoznámu alej baobabov a miesto, kde rastú tzv. zamilovaný baobab. Vyšli sme popoludní a západ slnka sme tak strávili priamo v aleji baobabov, čo bol naozaj nádherný zážitok. Nocovali sme stále v hoteli Renala.
4. deň, 7. 5. 2008
Po raňajkách v Renale sme mali pol dňa voľno na kúpanie v mori smerom k africkému Mozambiku alebo na vlastnú prehliadku mestečka, fotenie alebo nákupy. Popoludní sme si fakultatívne objednali výlet na osamotenú pláž, kde nám sľubovali úplný kľud a bezproblémovú možnosť kúpania a plávania. Na 20 km vzdialenú pláž sme sa dostali objednaným miestnym žltým mikrobusom. Pláž bola naozaj krásna, rozľahlá a čistá, more s príjemnými vlnami, piesočný vstup – ideálne na kúpanie a plávanie. Široko ďaleko žiadny turista, iba asi traja zvedaví miestni chlapci z 500 m vzdialenej dedinky. So západom slnka sme sa vrátili do miesta ubytovania, kde sme strávili poslednú noc.
5. deň, 8. 5. 2008
Po raňajkách v hoteli Renala sme skoro ráno - okolo 6.30 - odišli na letisko a o 8.30 sme odleteli s Air Madagascar z Morondavy do mesta Tulear (let trval 1 hodinu). Tulear (Toliary) je hlavné mesto najväčšej provincie a 3. najväčší prístav na Madagaskare. Je to pekné živé mesto, s trhom preplneným mušľami, polodrahokamami a suvenírmi. Nasledoval presun dvomi prenajatými mikrobusmi do miesta nášho ďalšieho ubytovania - hotela De La Plage, vzdialeného síce iba 40 km severne od Tuleáru, avšak cesta trvala približne 3 hodiny kvôli zlému stavu ciest - respektíve prašnej a miestami blatistej ceste (tzn. žiadny asfalt). Je to jedna z najsuchších oblastí krajiny, ležiaca na juhu a plná rôznych akácií. Pokiaľ sa tu niekedy vydáte na prechádzku, tak pozor na vhodnú obuv - lepšie uzavreté topánky, než napríklad sandále. Krajiny je celkom husto zarastená akáciami a inými rastlinami s tŕňmi. Jeden taký som si pri fotení zapichla do prsta na nohe a operácia v polopúšti mohla začať. Pohotový sprievodca, ktorý nemal nič lepšie po ruke, ulomil väčší tŕň a „vyoperoval" mi ním nekompromisne menší tŕň z prsta :-). Prežila som to bez následkov, avšak nikomu by som to nepriala. Pozdĺž pobrežia je tiež veľa mangrových porastov.
Hotel De La Plage, Ambolimailaka Ifaty
Toto turistické zariadenie je umiestnené priamo pri mori, samostatne medzi dvoma dedinkami a je vzdialené asi 40 km od mesta Tulear. Hlavná budova stojí na vrchole pobrežného svahu. Nachádza sa tu recepcia, bar, reštaurácia vnútorná i s posedením na terase a s výhľadom na more, smerom k africkému pobrežiu. Hotel ponúka ubytovanie formou bungalovov/chatiek (murované + dreveno-rákosové strechy plné švábov), ktoré sú rozmiestnené na svahu pod hlavnou budovou až na pláž, tesne k moru. Pláž je tu rozľahlá a dlhá, s bielym pieskom a opäť so stovkami malých svetlých krabov. Odliv je i tu veľmi značný, nie je možné sa pri ňom v podstate vôbec kúpať – respektíve plávať. Vstup do mora je mierny, miestami piesočný a inde kamenistý. Bungalovy s kruhovým pôdorysom sú vybavené stolíkom s dvomi stoličkami, dvojlôžkom a jednou samostatnou posteľou (všetky s moskytiérami), skriňou na oblečenie, ďalej jednoducho oddelenou kúpeľňou s umývadlom, zrkadlom, sprchou, WC a uterákmi. Stravovanie bolo formou raňajok skladajúcich sa z kávy, čaju alebo horkej čokolády/kakaa, opečené svetlé bagety, plátku sladkej bábovky, masla, medu a džemu. Obed a večere na objednávku z jedálneho lístka.
V reštaurácii je TV a biliard. Tu je možné zakúpiť si rôzne fakultatívne aktivity – ako jazdu na koni, rybolov, potápanie, výlety do okolia alebo tiež ponúkajú možnosť zahrať si napríklad stolný tenis, badminton, petanque či volejbal.
6. deň, 9. 5. 2008
Po raňajkách sme sa v menšej skupinke vydali na peší (cca 4hodinový) výlet do blízkej pobrežnej rybárskej dedinky Andrevo. Tento výlet bol pre mňa jedným z najsilnejších zážitkov z tejto dovolenky. Nie je možné ho dostatočne popísať slovami. Ťažko vyjadriť silné emócie - zmiešané pocity smútku i radosti. Táto výprava do jednej z najchudobnejších rybárskych dedín sa odohrala za cca 3hodinového sprievodu približne 50 miestnych detí. A o nich tento výlet bol - v podstate iba o nich, o venovaní pár hodín pozornosti týmto deťom, ktoré nemajú takmer nič, niektoré ani čo na sebe.
7. deň, 10. 5. 2008
Po raňajkách sme vyrazili mikrobusom Nissan smerom do Tulearu. Po ceste sme navštívili park Reniala (akúsi botanickú záhradu) s celkom unikátnou flórou a faunou suchého Madagaskaru. Videli sme niekoľko druhov baobabov, ktoré rastú iba na ostrove, a mnoho ďalších kríkov, kaktusov, sukulentov a rastlín tŕnitej buše. Obdivovali sme mohutný, veľmi široký a cez 1 000 rokov starý baobab, vraj najtajomnejší v tejto oblasti.
Pokračovali sme do Tulearu, kde sme sa naobedovali v jednej reštaurácii na námestíčku a potom sa presunuli na trhovisko, kde sme prvýkrát mali možnosť nakúpiť nejaké suveníry. Okamžite nás obklopili desiatky obchodníkov a obchodníčok, pri každom z nás ich bolo 3 až 5. Začali nám ponúkať svoj tovar a vzájomne sa predbiehali a prevyšovali s ponukami. Skoro sme pochopili, že zjednávať je nutné, pretože ceny boli niekedy až 4x navýšené, každopádne vždy minimálne o 50%. Ak bol niekto obzvlášť trpezlivý, dostal sa na naozaj nízku cenu za výrobok alebo získal k výrobku za rovnakú cenu ešte ďalších 5 i viac suvenírov. Väčšina z nás tak odchádzala z trhoviska zavalená šatkami, polodrahokamami, rôznymi drevenými soškami korytnačiek, lemurov, delfínov, rôznymi príveskami, táckami, nožíkmi, vanilkou, slamenými kabelkami, ozdobami a kuchynskými doplnkami zo zebu rohov... Na výber toho bolo naozaj mnoho. Upozorniť je však potrebné na to, že húfne ponúkali i krásne mušle a koraly, ktoré je zakázané z krajiny vyvážať. Napriek tomu Vám obchodníci budú tvrdiť, že to zakázané nie je a budú Vám ponúkať nejaký "podivný" doklad, odporúčam, aby ste sa mušliam a korálom vyhýbali. Mohli by ste mať zbytočne na letisku nemalé problémy.
Cestou do Tulearu
Tulear, trhovisko
Nasledoval prechod do „africkej časti Madagaskaru", do oblasti Isalo, národného parku pod ochranou Unesco. Prírodné scenérie sa tu menia od tŕnistej buše po stolové hory. Prešli sme baníckym mestom Ilakaka, tzv. mestom zafírov - s pomerne divokejšou atmosférou. Bola som celkom rada, že sme sa v ňom nezastavovali a až v kopci nad mestom sme krátko opustili náš autobus, aby sme si aspoň mesto vyfotili.
Motel de Isalo, Ranohira (Motel de L´Isalo Ranohira)
Za necelú hodinu od fotenia Ilakaky sme dorazili do miesta nášho ďalšieho ubytovania, do Motelu de Isalo. Ubytovanie bolo v spojených bungalovoch - celkom ich je tu 65. Príjemne chladivých - postavených z kameňa a miestnych prírodných materiálov, čistých, s dvojlôžkom a jednou samostatnou posteľou (všetky s moskytiérou), stolom, dvomi stoličkami, policovou skriňou a vlastnou kúpeľňou so sprchou, umývadlom, zrkadlom, WC a osuškou. Nachádza sa tu väčšia reštaurácia, recepcia a obchodík so suvenírmi a mapami. Vnútri areálu, medzi bungalovmi a reštauráciou, je bazén. Motel stojí v neobývanej oblasti na dohľad národnému parku a skalám, teda nie sú tu žiadne možnosti nákupu. K službám hotela patrí okrem bazéna, reštaurácie, recepcie a TV lounge (odpočinkovej miestnosti so SAT-TV a DVD prehrávačom) tiež možnosť objednať si masáž, loundry service (vypranie a vyžehlenie bielizne), výlet rikšou „pousse pousse" do najbližšej dediny. Môžete si tiež prenajať džíp (mali džíp 4x4, pre 8 osôb), bicykel alebo vybavenie pre kempovanie v priebehu exkurzií po okolitých národných parkoch (stany atď.). Fakultatívne je možné si objednať i večerný program - vystúpenie miestnych folklórnych skupín. Reštaurácie sú schopné prenajať na rôzne recepcie, semináre i svadby.
8. deň, 11. 5. 2008
Po raňajkách (v podstate rovnakých ako na predchádzajúcom mieste) sme odišli do národného parku Isalo o rozlohe cca 81 500 ha, s krásnymi farebnými erodovanými vápencovými horami a skalami, ktoré pripomínali svojimi tvarmi rôzne zvieratá - ako napríklad korytnačky, masky, podivné tváre či krokodílov. Cesta skalami pripomínala chvíľami Český raj a jeho pieskovcové skalné miesta. Uprostred výletu nás čakala krásna lagúna so studenou, ale zato osviežujúcou a priezračnou smaragdovou vodou. Vegetácia je zastúpená rôznymi endemickými druhmi rastlín. Žijú tu rôzne druhy lemurov, vtákov, jašteríc a hadov. V skalách sú otvory, ktoré používa kmeň Bara na uloženie zosnulých až do tej doby, než majú dostatok peňazí, aby kúpili striebornú rakvu a previezli ich do skutočných hrobov. V súvislosti s hrobmi nám sprievodca vysvetlil jedno miestne tabu, ktoré spočíva v tom, že sa tu nemá ukazovať na hroby natiahnutým prstom, a to preto, aby sa týmto prstom nenasiala do človeka negatívna energia z týchto hrobov. Preto tu ukazujú napríklad päsťou. Výprava bola zakončená v údolí u rieky, kde bol hustejší porast a v stromoch sme prvýkrát pozorovali čiernobiele lemury. V tomto mieste je jednoduché drevené posedenie, kde Malgaši pripravujú pre turistov občerstvenie. Grilované kúsky zebu mäsa, rizoto, čaj alebo kávu, banán, pomaranč a mango. Lemuri sú na tomto mieste na turistov zvyknutí a tak občas niektorý odvážnejší jedinec priskákal až k nám. Jeden z nich si vliezol na stôl, vzal si banán a na meter vzdialenom stromčeku ho jedol a tak nám i pekne zapózoval pre fotenie. Celý výlet trval asi 4,5 hodiny. Cestou späť do motela sme sa zastavili asi na hodinu u skalného útvaru tzv. „okna", ktorým pri západe slnka prechádzajú lúče, čo je naozaj úchvatné divadlo, lákajúce sem väčšinu turistov. Nocovali sme v rovnakom moteli.
Národný park Isalo
Oblasť Isalo – prírodný skalný útvar „okno“
9. deň, 12. 5. 2008
Tento deň sme vstávali skoro, o 6 hodine sme naložili všetku batožinu do nášho mikrobusu, naraňajkovali sme sa a o 7 hodine sme sa vydali smerom na východ do národného parku Ranomafana, a to po asfaltovej diaľnici N7 cez veľkú planinu Horombe, ktorá sa vyznačuje červenou pôdou a vyzerá ako taká „zem nikoho". Na tomto území žije veľmi málo ľudí a sami Malgaši nevedia, odkiaľ presne títo ľudia pochádzajú. Kedysi a čiastočne i teraz tam žil kmeň Bara, chovajúci stáda zebu (kráv). Tento kmeň sa odlišuje od ostatných hlavne preto, že pochádza z Afriky a ich zvyky sú pre ostatných obyvateľov ostrova neprijateľné. Údajne ľudia kmeňa Bara obchodujú so ženami a dievčatami. Čím viacej má muž zebu, tým viacej môže mať žien. A tak si zebu vraj medzi sebou kradnú a vymieňajú ich za ženy. Okrem toho je pre nich vraj typické, že predávajú mladé dievčatá. Keď sa rodine narodí dievča, tak to pre rodičov znamená vyhliadku na budúci dobrý obchod, ktorý prebieha formou akejsi „aukcie dievčat", vo veku približne 10 rokov. Predávajú ich či vymieňajú za zlato, zebu či technické vymoženosti. Ak o dievča nie je záujem, rodina sa ho zrieka a tzv. „vyhodí ju z domu". Z nepohľadných - respektíve nechcených - dievčat sa tak razom stávajú siroty, snažiace sa potom prežiť, ako sa dá. Zarábajú si na jedlo a základné potreby prostitúciou. Adopcia tu vraj v podstate neexistuje a pôrodnosť je vysoká. Sprievodca hovoril, že si myslí, že medzi ľuďmi žijúcimi v tejto oblasti neexistuje ani žiadna rodičovská láska a deti, hlavne teda dievčatá, sú tu vnímané ako majetok. A to všetko sa asi deje zo zúfalstva z chudoby. Sprievodca nám prezradil ešte viac podrobností o prípravách dievčat pred „osudnou aukciou", ale to už tu radšej uvádzať nebudem. I tak tieto informácie nie sú vôbec príjemné. Toto bolo asi najsmutnejšie dopoludnie našej dovolenky na Madagaskare.
Krátko sme sa zastavili v meste Ihosy – hlavnom meste kmeňa Bara. Tu sme len načerpali pohonné hmoty a pokračovali ďalej cez pohorie Andringitra, ktoré je prechodom medzi suchou južnou časťou a zelenou vrchovinou. Jedným z najkrajších vrcholkov je tu veľká žulová skala nazývaná bránou k juhu. Andringitra je zároveň názov národného parku, ktorý je v provincii Fianarantsoa. Ďalšia krásna skalná formácia je tzv. „pápežský klobúk" - posvätné miesto, ku ktorému sa viaže jedna miestna legenda z počiatku 19. storočia, a ktorá znie asi takto: Kráľ kmeňa Merina dobýval miestne územie a došiel až sem, na hranicu kmeňov Merina a Peceleum (nie som si istá presnosťou druhého názvu). Miestny kráľ sa pod horou schoval pred kráľom dobyvateľom. Kráľ kmeňa Merina tu nechával týchto ľudí vyhladovať v domnienke, že oni sa potom vzdajú. Miestny kráľ sa svojimi ľuďmi však zachovali inak a rozhodli sa radšej spáchať hromadnú samovraždu, než aby padli do rúk cudzieho kráľa. A tak vraj asi 1 500 ľudí skočilo z tejto skaly. Od tej doby majú Malgaši túto horu za „posvätnú", avšak ako také ďalšie „tabu". Vnímajú ju ako miesto negatívnych energií a vyhýbajú sa mu.
Ďalším bodom tohto dňa bola krátka, asi 1,5 hodinová prehliadka časti eko-rezervácie Anjá (The Village Reserve of Anja/Eco cultural Site), čo je dobrovoľníkmi chránená oblasť spravovaná asociáciou AMI (Anja Miray Association). Išli sme časťou savany do zalesneného skalného terénu, prešli niekoľko jaskýň, videli sme opät lemurov, chameleónov a rôzne jašterice a vtákov. Okolitá krajina je ozaj krásna.
Pokračovali sme našim autobusom, dorazili do mesta Ambalavao a navštívili miestnu manufaktúru na tradičnú výrobu papiera „M. C. Danielle - Fabrique artisanale du Papier Antaimoro", ktorú sem zaviedli Arabi v 15. storočí. Obedovali sme v peknej priľahlej reštaurácii. Pokračujeme a prechádzame krajinou charakterizovanou ryžovými políčkami, lesmi a skalami, územím kmeňa Betsileo. Do NP Ranomafana sme dorazili neskoro popoludní a ubytovali sa v bungalovoch Ihary hotela, priamo v centre kúpeľného mestečka Ranomafana.
Ambalavao – manufaktura na výrobu papíru
Cestou z mesta Ambalavao do Ranomafany
Ihary Hotel, Ranomafana
Hotel sa skladá z hlavnej budovy, kde je reštaurácia s barom a malá recepcia. Ubytovanie je formou murovaných bungalovov s dreveno-slamenou strechou, s dvojlôžkom a dvomi samostatnými posteľami (opäť s moskytiérami), stolíkom, dvomi stoličkami, skriňou a jednoduchou kúpeľňou so sprchou, WC, umývadlom, zrkadlom a s osuškami v cene. Bungalovy sú umiestnené v radoch pri rieke, tu sa teda na večerné prechádzky hodili repelenty. Areál bol upravený, čistý, s rôznymi kríkmi a kvetinami a s výhľadom na úpätie pralesa/národného parku.
10. deň, 13. 5. 2008
Po raňajkách sme vyrazili s miestnym sprievodcom na niekoľkohodinový peší výlet do národného parku Ranomafana s rozlohou okolo 40 000 ha, s poslednými zachránenými zvyškami východného dažďového pralesa v tejto oblasti. Meno parku pochádza od názvu mestečka, obľúbeného vďaka svojim termálnym kúpeľom. Park bol vyhlásený miestom ochrany lemurov Golden Bamboo (Hapalemur aureus). Oblasti dominuje rieka Namorona, ktorá je napájaná množstvom malých prameňov a potôčikov z kopcov, ktoré vytvárajú menšie vodopády a pereje. Prudké svahy sú prerastené lesmi, žije tu asi 12 druhov lemurov, okolo stovky druhov vtákov, mnoho hadov, jašteríc, motýľov a ďalšej fauny. Niektorí odvážlivci zo skupiny sa zúčastnili i nočného safari v tomto parku a videli tak niektoré ďalšie druhy zvierat, ktoré možno vidieť len v noci.
Odpoludnia sme si prehliadli mestečko Ranomafana. Plánované kúpanie v miestnych termálnych kúpeľoch sa však nekonalo, pretože kúpele boli ešte mimo prevádzku. Začiatkom roku 2008 boli výrazne poničené cyklónom, ktorý bol tak ohromný, že zničil i železobetónový most cez rieku a poškodil priľahlé kúpele. Teraz most nahrádzala drevená lávka.
11. deň, 14. 5. 2008
Po raňajkách sme opäť nastúpili do nášho mikrobusu a vyrazili na 250 km trasu do mesta Antsirabe. Prvá zastávka bola na vyhliadke kúsok za mestečkom Ranomafana, kde sme si vyfotili vodopády a okolitú krajinu.
Pokračovali sme ďalej a asi na 30 minút sa zastavili v malej a chudobnej kováčskej dedinke, ktorou sme prechádzali, a ktorej obyvateľov sužovala malária. Ľudia sa tam proti nej a prenášačom - komárom bránia napríklad tým, že v domoch nemajú komíny. Vnútri varia na otvorenom ohni a vykurujú tak zároveň celé obydlie. Dym vychádza von oknami, ktoré nemajú žiadne sklo – proste iba nekryté otvory v tvare okien. S týmto sme sa stretli na mnohých miestach ostrova, hlavne v chudobnejších oblastiach.
Kovárská vesnice
Cestou do mesta Ambositra
Ďalšie zastavenie nás čakalo v meste Ambositra, stredisku rezbárskej výroby na Madagaskare. Je tu krásna architektúra, budovy sú zdobené vyrezávanými balkónmi a farebnými okenicami. Tu sme mali možnosť navštíviť malú rezbársku dielničku, kde spracovávali palisandrové, ružové a ebenové drevo. Nasledovali nákupy suvenírov, najmä tých rezbárskych, potom obed na kraji mesta vo veľmi peknej reštaurácii s vyrezávanými stoličkami, krásne zdobenými motívmi baobabov, lemurov a rybárov.
Ambositra
Ambositra – rezbárska dieľňa
Prešli sme krajinou s ryžovými poliami, lesmi, eukalyptami, malebnými kopcami a horami a taktiež s hrobmi kmeňa Merina, stavbami z kameňa a tehál, obvykle nabielené a pomaľované farebnými maľbami. Do mesta Antsirabe, 2. najväčšieho strediska na Madagaskare, sme prišli večer a ubytovali sa v Residenci Sociale uprostred mesta.
La Résidence Sociale d´Antsirabe, Antsirabe
Ubytovanie v historickej budove/rezidencii, ktorá čiastočne slúži ako hotel a čiastočne k ďalším účelom, pravdepodobne ako domov sociálnej starostlivosti pre dôchodcov a pod. Skôr to asi bývala nemocnica. My sme boli ubytovaní v jednom krídle budovy, v priestorných dvojizbových apartmánoch, s dvojlôžkom a dvomi samostatnými posteľami (tento krát bez moskytiéry, tu neboli ani potrebné), skriňami, 2 stolčekmi a posedením, kúpeľňou s WC, sprchou, umývadlom, zrkadlom a osuškami v cene. Každá izba vyzerala inak - iné farebné ladenie a dekorácie. Niektoré izby boli na stenách zdobené miesto obrazmi napríklad historickými hudobnými nástrojmi. Izby čisté, priestorné, rovnako ako celá budova, len s vetraním to tu bolo horšie. Vo všetkých mestách na Madagaskare je veľa smogu a k tomu i prachu, takže neodporúčam v nich tráviť viac času, než je nutné. Tu sme boli asi i v blízkosti nejakej dielne na opracovanie zebu rohov, čo znamenalo, že vzduch bol „obohatený" okrem výfukových plynov a prachu ešte o nepríjemný zápach, ktorý by som prirovnala k tomu, čomu sa hovorí „spálené kopytá" :-) Stravovanie tu ponúkali len formou raňajok. Na obed a večeru sa muselo ísť do nejakej reštaurácie v meste, čo nebol problém. Buď sa mohlo zviesť rikšou alebo ísť peši. Večer je možné zájsť do niektorých susedných hotelov na diskotéku.
12. deň, 15. 5. 2008
Tento deň po raňajkách (káva, čaj, džús, džem, maslo, bageta, croissant) sme sa našim mikrobusom presunuli do centra Antsirabe. Mesto je to upravené, pôsobí takmer európsky a je známe svojou výrobou piva. Stojí tu pivovar Star Brewery, ktorý bol založený Nórmi v roku 1856. Navštívili sme dielňu na opracovanie zebu/kravských rohov, v ktorej nám ukázali celý „voňavý" proces spracovania. Výsledkom sú samozrejme naozaj veľmi pekné predmety - ako sošky, misky, lyžičky, lyžice a iné kuchynské potreby, náramky, spony do vlasov, prívesky, náušnice a ďalšie šperky a ozdoby. Prirodzene farebné, ale i dofarbované.
Svoju remeselnú zručnosť nám ukázali tiež v ďalšej dielni, ktorou bola profesionálna brusiareň polodrahokamov. Tu ma najviac fascinovalo obrovské množstvo a hromada „odpadových polodrahokamov". Madagaskar je raj týchto polodrahokamov – krištáľ a ruženín je pre Malgašov niečo ako u nás kremeň. Svedčí o tom napríklad i fakt, že Malgaši v turistických areáloch ohraničujú záhony veľkými kryštálmi a ruženínmi. A nikto im ich tam asi neberie. U nás sa jeden taký kameň pohybuje okolo 1 000 Kč. Mimo záhonov kamene vysypávajú do kvetináčov. Tak, ako u nás v mestách sú kmene stromov obsypané štrkom, tak na Madagaskare v mnohých turistických areáloch alebo obchodoch menšími kryštálmi a ruženínmi :-) Rovnako tomu bolo i v areáli tejto brusičskej dielne, kde sme si mohli kúpiť opracované polodrahokamy - zasadené v zlate či striebre alebo kamene v tvare oválov, vajíčok, sošiek alebo prírodné kusy kameňov. Na výber boli desiatky druhov kameňov- ametyst, celestýn, labradorit, ruženín, karneol, jaspis, turmalín, beryl, kryštál, modrý kalcit, amazonit a mnoho ďalších. Tiež tu predávali jednu z obľúbených hier a zároveň suvenírov. Je to drevené hracie pole, väčšinou v tvaru kruhu, s rôznymi guľôčkami polodrahokamov. Je to hra pre jednu osobu a hrá sa trochu podobne, ako naša dáma – guľôčky z polodrahokamov sa preskakujú do kríža a postupne sa po jednej zbierajú, až sa na hracom poli všetky vyzbierajú. Vyzerá to pomerne jednoducho, ale po mnohých pokusoch sa nikomu z našej skupiny nepodarilo hru úspešne dohrať do konca.
Nasledovala „rikša vláčik", čo bol dosť zábavný výlet, kde sme si všetci (17 ľudí) najali rikšu a v rade za sebou absolvovali prehliadku časti mesta. Ani pri tejto jazde sme nemali kľud od pouličných predavačov, ktorí vedľa rikše bežali i 20 minút, dokiaľ nepredali niečo z ponúkaného tovaru. Asi to už mali vyskúšané, že tá námaha za to stojí, pretože asi žiadny turista neodolá snaživcovi, bežiacemu na boso po ceste vedľa rikše, udýchane a stále naliehavejšie vyvolávajúceho názov zbožia a jeho cenu, postupne znižujúceho cenu alebo pridávajúceho ďalšie a ďalšie suveníry. I ja som si kúpila pár „cetiek", pretože som už nemala to srdce nechať drobnú Malgašku bežať ďalej. I takéto zážitky Vás tam môžu čakať.
Súčasťou „rikša vláčiku" bola i zastávka na obed a potom návšteva ďalšej dielne. Tento krát sme obdivovali zručnosť žien ručne vyšívajúcich obrusy, povlečenie a šatky. Rovnako tak sme žasli nad miniatúrnou prácou mužov, ktorý z odpadových materiálov vyrábali drobné makety cyklistických bicyklov, taxi, miestnych autobusov a ríkš. Po prehliadke mesta sme sa vrátili našim autobusom späť do hotela.
Madagaskar - dovolená, katalóg zájazdov
13. deň, 16. 5. 2008
I tento deň sme vyšli hneď po raňajkách, a to na výlet k vulkanickým jazerám. Najskôr sme preskúmali okolie jazera Tritriva (Lac Tritriva), kde sme stretli i miestneho šamana.
Potom sme sa autobusom presunuli k druhému, väčšiemu a hojne navštevovanému jazeru Andraikiba (Lac Andraikiba), ktoré vraj často býva i cieľom školských výletov. Na jednom brehu jazera je i tržnica (rad niekoľkých stánkov) s množstvom suvenírov a prevažne polodrahokamov. Tu sme nakúpili cenovo i kvalitatívne najvýhodnejšie kamene a predavači nám napísali i doklady/faktúry, ktoré občas na letisku vyžadujú - asi ako dôkaz toho, že ste ich nikde v prírode „sami nedolovali". Kontrolujú väčšinou turistov prevážajúcich väčšie kusy polodrahokamov. My sme mali šťastie, pretože sme odbavením prešli bez výraznejších kontrol a bez predkladania dokladov o kúpe kameňov. Po nákupoch sme sa naobedovali v blízkej reštaurácii s krásnym výhľadom na jazero. Po obede sme sa vydali späť, ešte sa krátko zastavili v centre Antsirabe na nákup CD s miestnou hudbou, bavlnených tričiek s potlačou lemurov, baobabov či jašteričiek a potom sa vrátili do Residence Sociale, kde sme naposledy prenocovali.
14. deň, 17. 5. 2008
Ráno po raňajkách sme so všetkou batožinou opustili mesto Antsirabe a vydali sa na dlhú cestu (čakalo nás cez 300 km) smerom na hlavné mesto Tana a ďalej na východ do Andasibe, vlhkej a úrodnejšej časti krajiny, so zelenou krajinou a bujnou vegetáciou. Okolitá scenéria sa podľa toho postupne menila a rovnako tak počasie, ktoré tu bolo výrazne chladnejšie. Okolo ciest sme videli predávať zeleninu - napríklad nádherné zväzky veľkých mrkiev. Pestujú tu tiež veľa ryže, po jej zbere na konci sezóny využívajú pôdu na pálenie tehál. Cestou sme zastavili pri hrobkách kmeňa Merina, ku ktorým nám sprievodca povedal viac informácií - napríklad to, že tieto hrobky stavajú z rovnakého materiálu, ako svoje domy a zdobia ich možno viac, než svoje obydlia.
Ďalšie zastavenie bolo pri tržnici pozdĺž hlavnej cesty medzi pohoriami. Tu sa dali nakúpiť predovšetkým výrobky zo slymy/palmového lístia - ako klobúky, tašky, kabelky, prestierania, figúrky zvierat a podobne - a všetko za veľmi priaznivé ceny.
Nasledoval obed v reštaurácii a následne opäť jazda autobusom, ktorá bola tento deň naozaj dlhá a unavujúcu. Náš miestny sprievodca, ktorý s nami bol po dobu cca 12 dní, nám spestroval jazdu rozprávaním o živote a zvyklostiach Malgašov. Dozvedeli sme sa tak, že vraj najčastejšou príčinou úmrtia na Madagaskare je malária, proti ktorej sa snaží štát bojovať aspoň tým, že najchudobnejším rodinám v postihnutých oblastiach kupuje (alebo poskytuje peňažné prostriedky na nákup) moskytiéry a lieky proti malárii. V podvečer sme dorazili do cieľa - do Andasibe, rezervácie uprostred národného parku - Grace lodge.
Grace lodge, Andasibe
Areál je obklopený národným parkom. Ubytovaní sme boli v čistých a útulných bungalovoch a ja spoločne s dvomi osobami v hlavnej budove s bazénom, v podkrovnom apartmáne. Bungalovy boli vybavené dvomi lôžkami s moskytiérou, stolíkom a kreslami, skriňou a kúpeľňou s WC, umývadlom a zrkadlom. Apartmán v budove mal 2 dvojlôžka a jednu samostatnú posteľ (bez moskytiér), jedálny stôl so 4 stoličkami, 3 kreslami s konferenčným stolíkom a priestrannú kúpeľňu s WC, sprchou, umývadlom, zrkadlom a osuškami v cene. V budove i chatkách bol trochu problém s teplou vodou, boli tam pomerne malé bojlery a navyše dosť nešikovne regulovateľné. Celkom bolo v areáli 9 bungalovov - 2 luxusnejšie s dvojlôžkom (pre 2 osoby), 6 s dvomi lôžkami (pre 2 osoby) a jeden rodinný 4lôžkový bungalovov. Na prízemí hlavnej budovy je menšia, ale útulná reštaurácia s barom/zároveň recepciou. Stravovanie ponúkajú formou raňajok a obed či večere na objednanie z ich jednoduchého jedálneho lístku. K službám hotela patrí možnosť zapožičania si vybavenia na petanque, badminton alebo požičanie bicyklov.
15. deň, 18. 5. 2008
Ráno po raňajkách (čaj, káva, mlieko, avokádový alebo pomarančový džús, biele bagety, croissant, džem, jogurt, maslo, prípadne miešané vajíčka) sme mali namierené do tropického dažďového pralesa do národného parku v Andasibe (Parc National Andasibe Mantadia), kde nás čakalo stretnutie s mnohými druhmi lemurov vrátane najväčšieho lemura na ostrove - Indri indri, ktorý vydáva zvuky podobné spevu. Vyfotiť sa mi ho bohužiaľ nepodarilo, pretože sa nám stále schovával pomerne vysoko v hustých korunách stromov. Táto rezervácia, rozkladajúca sa na ploche asi 810 ha, je známa svojou špeciálnou endemickou faunou a flórou. Možné je v nej obdivovať veľké množstvo orchideí, lemurov, chameleónov, hadov, žiab a vtákov.
Po obede v jednej miestnej reštaurácii sme sa presunuli do ďalšej rezervácie, kde sme videli na jednom mieste zoskupených najviac lemurov, ktorí už boli na turistov zvyknutí a nechali sa kŕmiť banánmi a úžasne nám pózovali, liezli po nás, nechali sa niekedy i pohladkať či poškrabkať :-) Okrem toho sme v ďalšej časti rezervácie videli desiatky krokodílov, hadov a ďalších zvierat. Nocovali sme naposledy v Grace lodge.
16. deň, 19. 5. 2008
Dopoludnia nás čakala návšteva súkromnej rezervácie Vakona Forest lodge (1 km od Andasibe) s mnohými motýľmi, chameleónmi, krokodílmi, plazmi, žabami a ďalšími obojživelníkmi. Bola to akoby malá ZOO, zvieratá mali umiestnené v klietkach, z ktorých nám ich postupne vyberali a ukazovali. Mohli sme sa tak zvierat dotknúť, nechať si ich po sebe liezť :-) a bez problémov vyfotiť.
Po obede sme sa vydali našim autobusom už smerom do hlavného mesta Antananarivo (Tana), kde sme sa v podvečer toho istého dňa ubytovali opäť v IC Hoteli blízko letiska (viď popis z 1. dňa).
17. deň, 20. 5. 2008
Ráno po posledných madagaskarských raňajkách sme si individuálne prezreli okolie hotela a nakúpili ešte nejaké suveníry. O 12 hodine sme uvoľnili izby a schovali si batožinu v jednej miestnosti, ktorú nám dal hotel k dispozícii. Na obed sme si vyšli do centra mesta, do reštaurácie na prvom poschodí na rohu hlavného námestia, odkiaľ sme mali pekný výhľad. Po obede bol rozchod na ďalšie nákupy a prehliadku centra mesta. Chodili sme po skupinkách, pretože to tu jednotlivo nebolo moc príjemné. I v skupine sme boli sprevádzaní pouličnými predajcami, žobrákmi a rôznymi indivíduami. Na rozdiel od chudobných ľudí z menej osídlených oblastí ostrova, boli títo mešťania doslova neodbytní, vtieraví a museli sme si dávať naozaj pozor, aby nám nevytrhli z rúk fotoaparáty, batohy a podobne. Navyše tu bol ako v ostatným väčších mestách nečistý vzduch a ako záver dovolenky to nebol úplne najlepší nápad. Nabudúce by som volila návštevu mesta radšej na začiatku zájazdu a dovolenku zakončila v čistej prírode. Po prehliadke mesta sme nasadli do nášho autobusu, ktorý nás cestou do hotela doviezol ešte na posledný bazár – ten bol najväčší z tých, ktoré sme na ostrove navštívili. Tu sme sa snažili utratiť posledné Ariary za polodrahokami, šatky, náhrdelníky a ďalšie typické suveníry. So západom slnka sme sa vrátili do hotela, prezliekli sa, pripravili svoju batožinu a okolo 22 hodiny nasledoval transfer na letisko. Odbavenie prebehlo bez problémov, len trvalo trochu dlhšie, čo je dané asi kľudnou povahou Malgašov a ich miernym pracovným tempom.
18. deň, 21. 5. 2008
Z Tany sme odlietali o 01.05 miestneho času a v Paríži pristáli o 10.45 hod. Odlet z Paríža bol o 13.05 a o 14.45 nášho času sme už pristáli v Prahe.
Počasie
Podnebie je na Madagaskare skôr teplé, vlhké a tropické, ale mení sa v závislosti od nadmorskej výšky, vzdialenosti od mora a pod. Na západnom pobreží smerom k Afrike je viac suché a horúce, v strednej časti je miernejšie a vlhkejšie, čo je poznateľné i na vegetácii. Južná časť ostrova je veľmi suchá – v podstate púšť. Najviac zrážok spadne na severovýchodnej a východnej časti ostrova, ktoré bývajú najčastejšie postihnuté ničivými cyklónmi. Zimné obdobie je tam približne od mája do októbra a letné od novembra do apríla. V dobe nášho pobytu, teda v máji 2008, sme mali po celú dobu letné slnečné počasie s dennými teplotami približne 28-35 °C, až na pár výnimiek, bez dažďa, v noci sa výraznejšie ochladzovalo – predovšetkým vo vnútrozemí, kde sme spávali s ponožkami, dlhými rukávmi i nohavicami, pod plachtou a dekou. Vo vyšších nadmorských oblastiach bolo cez deň príjemných 22-27 °C.
Mena
Na Madagaskare majú dve meny. Ariary (Malagasy Ariary) a malgašský frank (Malagasy Franc). My sme sa stretli všade iba s Ariary. V dobe našej návštevy bol kurz 1 EUR = cca 3 000 Malagasy Ariary. Pre zjednodušenie sme prepočítavali peniaze tak, akoby 100 Ariary bola 1 Kč. Dajú sa dobre meniť i USD. S platobnými kartami a cestovnými šekmi to je horšie, preto je lepšie mať so sebou dostatočnú hotovosť. Inak odporúčam všetky Ariary minúť alebo ich na letisku v Tane zameniť v zmenárni či minúť ešte pred odbavením. Po odbavení už oficiálne Ariary neberú, platí sa už v Eurách a suveníry tu sú veľmi drahé.
Nákupy a suveníry
Na Madagaskare je lacno – ceny sú buď ako u nás a v niektorých prípadoch i výrazne nižšie. Obzvlášť u jedál z morských plodov je značný rozdiel medzi cenami u nás a u nich. Niektoré morské špeciality boli na ostrove až 3x lacnejšie, než v Česku. Mohli sme si tam teda týchto morských pochúťok dopriať neobmedzene, samozrejme iba pri pobreží, v blízkosti zdrojov. Vo vnútrozemí sme si z taktických dôvodov dávali radšej mäso zo zebu či kuraťa, pizzu, špagety alebo rôzne bagety. Pitná voda sa predávala v PET fľašiach a 1,5 l vyšlo na 1 000-3 000 Ariary. Coca-cola, Pepsi-cola, Fanta, Sprite a ďalšie nealkoholické nápoje v 2 l PET fľašiach alebo v skle v rozmedzí od 1 600 do 4 000 Ariary. Pivo značky THB sme videli fľaškové vo veľkosti 7 dcl, a to v troch prevedeniach (s rôznymi etiketami) – červené = normálne, zelené = nealkoholické a modré (neviem, aké bolo) a cena sa pohybovala okolo 3 000 Ariary/fľaša. Čokolády, sušienky, cukríky a ostatné potraviny v podstate v cenách ako u nás. Ceny hlavných jedál v reštauráciách od 5 000 do 14 000 Ariary. Všetky suveníry boli tiež lacné.
Jedlo
Jedálne a nápojové lístky
Suvenýry
Pohledy
Doporučené vybavenie na Madagaskar
Všeobecne platí, že čím menej vecí veziete, tým väčšie máte pohodlie. No sú veci, ktoré je lepšie mať so sebou, lebo by ste ich na Madagaskare horko ťažko zháňali. Každopádne toto záleží i na druhu dovolenky - či idete na pobytový zájazd s minimom presunov a výletov alebo na klasický poznávací zájazd. Pokiaľ sa chystáte i do pralesov, tak je dobré mať so sebou nejaký repelent proti komárom alebo sieťku na tvár. Ja osobne som nepotrebovala ani jedno a žiadne problémy som nemala. Pokiaľ ste v tomto ohľade úzkostlivejší, tak si tieto odpudzovače so sebou vezmite, je dobré mať na pamäti, že sa môžete stretnúť so zvieratami, ktoré by ste si i mohli pohladiť, ale pokiaľ budete mať ruky natrené či nastriekané repelentom, mohli by ste napríklad lemurom spôsobiť problémy. Takže je treba si vybrať, či je pre vás dôležitejší priamy kontakt s prírodou alebo sa chcete cítiť bezpečne, chránení a stačí vám len všetko pozorovať. Pokiaľ fotíte, tak určite pamätajte na nabíjačku, náhradné batérie a dostatočne veľkú pamäťovú kartu. Môžete sa pohybovať i v miestach bez elektriny, takže je dobré mať so sebou i baterku alebo čelovku (napríklad na nočné safari). Počítajte s tým, že na hoteloch býva málo zástrčiek, takže sa vám bude hodiť rozdvojka, ktorá môže zároveň slúžiť i ako adaptér. Vo väčšine miest, kde sme boli ubytovaní, najmä v tých mimo mesta, mali vlastné generátory (väčšinou naftové) na výrobu elektriny, ktoré cca medzi 22 až 07 hodinou vypínali a boli sme tak cez noc bez elektriny. To je trošku problém pri dobíjaní mobilných telefónov a batérií do fotoaparátov. Je dobré vziať so sebou i nejaké drobné darčeky pre deti i dospelých, najmä pokiaľ budete chcieť, aby vám trošku zapózovali pri fotení. Ale i bez fotenia im môžete urobiť radosť. Dosť sa nás sami pýtali, či nemáme prepisovačky alebo ceruzky, takže tie so sebou vziať môžete. Malé zošitky na písanie či maľovanie. Pre dievčatká napr. malé zrkadielka, sponky alebo gumičky do vlasov. Chlapcom napr. drobné prívesky, autíčka, alebo nejakú jednoduchú hru (napr. nastrihané pexeso...). Pre dospelé ženy hrebeň do vlasov, šatku, mydlo, náramok... alebo i nejakú staršiu kabelku či oblečenie pre ne a ich deti – to sa nás dosť často taktiež pýtali. Niekedy nám ponúkali na trhoviskách výmenu – polodrahokam za topánky alebo bundu či sveter. Všeobecne darčeky, ktoré sú zároveň praktické. Čo by som naopak neodporúčala sú sladkosti, pretože sa im zbytočne môžu kaziť zuby. Lekársku starostlivosť po ruke nemajú alebo si ju nemôžu z finančných dôvodov dopriať. A za 5 minút je navyše po darčeku. Pokiaľ nechcete darčeky dávať len tak, tak si môžete od Malgašov kúpiť nejaký suvenír a spoločne s peniazmi im dať ako malý „bonus/darček“ nejakú drobnosť. Ak budete chcieť darčeky rozdávať i „len tak“, tak to robte radšej uvážlivo, aby to nespôsobilo roztržku medzi deťmi či dospelými. Čo bol niekedy problém, keď nás obklopili desiatky detí i dospelých. Posledná vec, ktorú by som ešte odporučila je, že pre prípad straty vašich dokladov si už u nás urobte aspoň čiernobielu kópiu pasu – strany s fotkou a základnými údajmi, vezmete si so sebou 2 farebné fotky pasového formátu a uložte si ich niekde inde, než máte svoje originálne doklady, prípadne si ich dajte k vášmu sprievodcovi alebo delegátovi zájazdu. I toto sa vám môže hodiť a zmierniť prípadné následky straty či odcudzenia vašich dokladov.
Jazyky
Úradným jazykom je malgaština, používa sa i francúzština a narazíte tiež na mnoho miestnych jazykov a dialektov. S angličtinou tu veľmi nepochodíte alebo iba celkom výnimočne.
Záverom
Pokiaľ sa rozhodnete vydať na tento ostrov, pripravte sa na to, že navštívite krajinu, kde čas plynie tak trochu inak, než sme zvyknutí u nás v Európe. A otvorenosť a úsmevy ľudí nie sú na väčšine miest strojené, ale úprimné a ich srdce i myseľ sú otvorené, napriek tomu či možno práve preto, že mnohí z nich nemajú okrem rákosovej strechy a darov mora doslova nič iného. Na prvý pohľad obrovská chudoba..., ale kládli sme si otázku, či sú títo ľudia naozaj chudobní? Pri blízkom, i keď krátkom kontakte, napríklad s Malgašmi žijúcimi v rybárskych osadách pri mori, som mala pocit, že sú vlastne omnoho bohatší, ako napríklad ja. Slobodnejší, bezstarostnejší a radostnejší, v priamom kontakte s prírodou, stále na čerstvom vzduchu a bez obklopujúcej zmesi zvukov tzv. moderných vymožeností. Samozrejme, že vo veľkých mestách Madagaskaru je život iný, než na tých odľahlých, a ľudia tam chudobu znášajú horšie a snažia sa polepšiť si, ako to len vedia - pouličným predajom, žobraním, vreckovými krádežami či hazardnými hrami, ako sú „škrupinky“ a pod. Väčšinou som sa stretla s ľuďmi príjemnými, nevtieravými a veselými. Dovolenku na Madagaskare odporúčam všetkým, ktorých lákajú neobyčajné zážitky v exotickej krajine alebo tým, ktorým sa omrzelo iba ležanie a opaľovanie sa na jednom mieste pri mori.
Pozn.: Niektoré fotografie, ktoré som fotila počas jazdy autobusom, sú mierne rozmazané. Pre lepšiu predstavu o tejto rozmanitej krajine ich tu i napriek tomu uverejňujem, berte ich teda ako dokumentačné zábery :-).
Madagaskar - dovolenka, katalóg zájazdov
Last Minute Madagaskar - dovolenka na poslednú chvíľu, katalóg zájazdov Last Minute
Madagaskar – turistické informácie
Stránky zamerané na záchranu lemurov